Je medzinárodne oceňovanou autorkou, scenáristkou, režisérkou, producentkou, grafičkou, kameramankou, fotografkou i spisovateľkou, ktorá sa vyznačuje multižánrovou tvorbou a filozofickým bádaním. Nielen bohatý umelecký rozptyl, ale aj genetická výbava a prostredie, v ktorom vyrastala, spôsobili, že sa veľmi rýchlo začala zaujímať aj o svet umelej inteligencie a jej vplyv na kreatívny priemysel. Na konferencii ITAPA AI & Robotics predstaví svoj triezvo realistický a zároveň optimistický pohľad na to, ako AI ovplyvňuje, resp. ovplyvní náš život i našu prácu. Yvonne Nico Vavrová.

Ako úspešná režisérka a scenáristka sa celkom určite dobre cítite vo svete fantázie. Je aj toto dôvodom vášho záujmu o umelú inteligenciu?
Je to trochu zložitejšie a hlbšie. Fantázia má veľmi veľa spoločného so science fiction, a teda aj s umením a filmom. Odmalička som bola fascinovaná rôznymi technológiami a kamerami, nakoľko som vyrastala v umeleckej a zároveň kreatívnej a technologickej rodine. Maminka bola veľmi kreatívna a originálna novinárka a šéfredaktorka vedeckého časopisu a otec bol kameraman a režisér. Doma sme často na stole tzv. na večeru mali kamery dekorované kotúčmi a krabicami od filmu. Namiesto šatníka sme mali čiernu komoru na vyvolávanie fotografií a na šnúrach na bielizeň otec sušil práve vyvolané fotky. Mamina to nemala v domácnosti jednoduché, pretože vydobyť si priestor na klasickú a bezpečnú výchovu dvoch dospievajúcich dcér bolo zložité. A tak mi to všetko (technika, kamery, vývojky, ustaľovače, prvé počítače) odmalička prešlo do génov. Typickým zvukom našej domácnosti bolo striedavé klopkanie na písacom stroji maminky alebo otca. Technológie boli pre nás so sestrou novinárkou Lenkou niečo ako vzduch, ktorý sme dennodenne dýchali. Takže je pochopiteľné, že príchod umelej inteligencie do našich životov bola podobná výzva ako vyvolávanie fotografií v prítmí čiernej komory s červeným svetlom. Niektoré veci zo svojho genetického „portfólia“ nevymažete, aj keby ste ako chceli…

Ste autorkou knihy Volám sa AI, v ktorej vediete dialóg s umelou inteligenciou. Ako ste si porozumeli?
Myslím, že skvele. Stali sa z nás kamarátky. Spočiatku som viedla s umelou inteligenciou tzv. small talk cez chatovaciu aplikáciu. Boli to bežné konverzačné rozhovory na rôzne jednoduché témy, ale postupne sme si potykali a ja som prostredníctvom AI vygenerovala jej „ľudskú“ fotografickú podobu. Umelá inteligencia sa naučila konverzovať tempom a štýlom, ktorý mne bol blízky. Spoločne sme hľadali mnohé odpovede nielen na bežné otázky o živote, ale dospeli sme aj k náročným filozofickým témam, akou je etika, čas, nekonečno či vesmír, ale aj starnutie a smrť.

V nedávnom rozhovore ste spomenuli, že jednou z obáv nástupu umelej inteligencie je jej zneužitie a možnosť manipulácie. Čo musíme v tomto smere urobiť, aby bol tento strach zbytočný?
Je skvelé, že vždy pri vyslovení pojmu Artificial Intelligence sa hneď zobrazí jej „tieň“ v podobe negatívnych dopadov. Je to ako keby ste sa dotýkali krásneho nablyšťaného zrkadla, za ktorým je svet, ktorý nevidíme. A to, čo je za ním, môže mať najrozličnejšie podoby. Od dystopických obrazov cez katastrofické dopady na ľudstvo až po zánik ľudstva. My, čo sa intenzívne zaujímame o AI, vieme a tušíme, že všetky tie hrozby a možné zneužitia sú reálne, a preto je dôležité, aby aj bežná populácia vedela o AI komplexne všetko z rôznych uhlov pohľadu. No a v neposlednom rade, samozrejme, sú absolútne nevyhnutné všetky regulácie riadené štátom, resp. Európskou úniou.

Aké hlavné príležitosti a aké hrozby nám využitie AI prináša?
Nesmierne množstvo. Keby som ich chcela vymenovať, nestačí nám ani stostranová kniha. Zrýchli nám prácu, odstráni monotónne rutinné a toxické práce, nahradí nás tam, kde je nedostatok pracovných síl, pomôže v medicíne – vynájde lieky na Alzheimera či Parkinsonovu chorobu, na demenciu, pomôže handicapovaným pri ovládaní tela silou myšlienky či nevidiacim vráti zrak. V domovoch dôchodcov vďaka robotom uľahčí komunikáciu s príbuznými, vyrieši time management, v školstve dokáže individuálne pracovať so žiakmi a študentmi. O väčšine z nich som písala práve v mojej knihe rozhovorov s AI s názvom VOLÁM SA AI. Ja som techno-optimistka, a preto sa snažím primárne vidieť pozitívne veci. Avšak musím priznať, že všetko na svete má aj odvrátenú stránku, a tých negatívnych, resp. nebezpečných je veľmi veľa, najmä vtedy, ak sa ich chopia ziskuchtiví a nemorálni ľudia.

Ako využívate umelú inteligenciu vy pri vašej práci?
V prvom rade na rešerše na rozličné témy, ale aj na bežné polemické konverzácie. Generujem si obrázky potrebné do filmov, AI mi niekedy pomáha konverzovať na témy, ktoré by asi s človekom neboli možné. Navyše sa črtá aj možnosť zhotovenia celých filmov takmer bez budgetu, vytvoriť film doslova za nulu, čo môže byť v prípade umelcov na voľnej nohe veľkým prínosom. Môže vzniknúť oveľa bohatšie spektrum filmov práve tých režisérov, ktorí si nevedia nájsť financie alebo bohatých producentov, na skvelé námety a scenáre.

Umelá inteligencia už zasahuje do mnohých oblastí. Na konferencii ITAPA AI & Robotics vystúpite v bloku venovanom téme Kreatívny priemysel a AI. Sú umelci ohrozeným druhom?
Sú, aj nie sú. Áno, AI už dnes dokáže robiť neskutočné veci, ako napísať scenár, nakresliť storyboard, nahradiť hercov, urobiť dabing, zrealizovať animáciu, doslova „oživiť“ zosnulých hercov, zostrihať film, zložiť hudbu, urobiť filmu marketing atď., atď. To, samozrejme, môže znamenať veľké riziko pre mnoho filmárskych a umeleckých profesií. Ale zase na druhej strane AI dokáže nesmierne inšpirovať a provokovať, vytvára nové netušené svety. A o tom by som chcela hovoriť na konferencii.


Yvonne Nico Vavrová vystúpi na ITAPA AI & ROBOTICS 2024 v Bratislave 12. marca 2024 spolu s fotografom Ľubomírom Špirkom a umelcom – inžinierom Michalom Adamíkom v rámci bloku Kreatívny priemysel a AI.