Hlavnou prioritou v zdravotníctve je pacient, pokiaľ má zdravotníctvo jasnú dlhodobú stratégiu. Štátny tajomník Ministerstva zdravotníctva SR Róbert Babeľa si to uvedomuje, a preto je podľa neho potrebné systém zmeniť tak, aby nebol iba reaktívny a neriešil väčšinou len krízy. „Zdravotnícky systém by sa mal zmeniť na proaktívny a prevenčný. Týmto smerom je potrebné ho postupne prispôsobovať a riadiť. A to by malo byť naším spoločným cieľom, keďže s tým ide ruka v ruke aj zodpovednosť pacienta za vlastné zdravie,“ hovorí R. Babeľa.

Rezort zdravotníctva sa pustil do dvoch zásadných reforiem – do reformy poskytovania zdravotnej starostlivosti a do reformy liekovej politiky, ktoré majú zásadný dopad na rýchle a udržateľné znižovanie odvrátiteľnej úmrtnosti obyvateľov. Aj tieto kľúčové oblasti by mali postupne prispieť k želanému stavu zdravotníckeho systému. Reformy sa nezaobídu bez novátorského myslenia a zmien, preto sme sa štátneho tajomníka ministerstva zdravotníctva opýtali na inovácie v ich rezorte.   

Bez inovácií v zdravotníctve to dnes už nejde. Ktoré oblasti vášho rezortu potrebujú v súčasnosti inovácie najviac? 

Prioritne sa treba zamerať na oblasť adekvátneho a vhodného využívania dostupných dát, ktoré je momentálne v stave nie veľmi riadeného chaosu. Ďalej je to určite telemedicína, ktorá bude nevyhnutná na zvládnutie postupne narastajúcich potrieb pri nedostatočných zdrojoch. Inovácie by si však zaslúžilo napríklad aj vzdelávanie, kde sa budeme čím ďalej, tým viac musieť prispôsobiť akútnym potrebám sektoru. 

Je cesta inovovania zdravotníctva zadefinovaná alebo sme len na začiatku? Kde vidíte hlavné prekážky?

Vidím okolo seba veľmi šikovných a hlavne pre vec zapálených ľudí, ktorí chcú tú svoju oblasť, ale aj systém posúvať dopredu. Najväčšia brzda je chýbajúci skúsený a vzdelaný partner na strane štátnych inštitúcií. Tiež neúmerne dlhá a často zbytočná byrokracia spojená s krokmi, ktoré skôr odrádzajú ako motivujú. Avšak, dlhá nerozhodnosť, nejasnosť, zbytočné posudzovanie nekompetentných názorov v exekutívnej oblasti štátnej správy môže aj do budúcnosti znamenať pre mnohé inovatívne aktivity ich zastavenie. Žiadna vláda nemôže konať tak, že napríklad rozhodne o schválení investícií do Národného onkologického programu, a potom v rámci tohto programu neuvoľní žiadne finančné prostriedky na vedu, výskum ani inovácie. 

Hráči na trhu inovácií sa často sťažujú na zdĺhavé a neefektívne verejné obstarávanie. Ale aj na to, že cena vyhráva nad kvalitou. Vidíte nejaké riešenie v tejto oblasti?

V rámci liekovej politiky sme mali podobnú situáciu, za ktorú nesú zodpovednosť všetky vedenia ministerstva pred súčasným ministrom. Netransparentnosť, nepredvídateľnosť prostredia a arogantné správanie sa štátnych zamestnancov. Vyriešili to v princípe dve jednoduché veci. Prvá – od októbra 2021 sme začali korektne komunikovať so všetkými externými aj internými partnermi. Druhá – zmenili sme zákon tak, aby sme popísanú situáciu zmenili aj za podpory legislatívy. Zákon chystali tí, ktorí oblasti naozaj rozumeli a pripravili sme ho v úzkej spolupráci s kľúčovými partnermi. A v tomto princípe vidím riešenie - nastaviť prostredie, ktoré bude predvídateľné a transparentné aj v oblasti iných inovácií, ako liekových. Chce to profesionálnu a slušnú komunikáciu ľudí, ktorí veciam rozumejú a sú vo výkonných štátnych pozíciách. A k tomu spoločný konsenzus s externým prostredím na rýchlu a efektívnu zmenu legislatívy, ak si to situácia vyžaduje.

O týchto aj ďalších témach bude štátny tajomník R. Babeľa diskutovať na 2. ročníku konferencie ITAPA Health&Care 2023 v bloku Ako podporiť inovácie v zdravotníctve?, 16. marca 2023 od 9,00 hod.